Miti Mande Jonko
Nakayáŋaró Mu
Mande Kembé
Sokome ŋako Yesuko Mesaiya tero maheró koro sowo mande qu. Komo suki uni kato sokome ŋa Grik mandewore nakayáŋaró, quko eneŋo owí kama nakayáŋaró. Anutu koro huru-huru ŋuro tapá uni komo qu soso ŋundo ŋande yaŋgurí, ko Jon, Sepeti naŋuní ŋu, Yesu koro iŋo-iŋo rewero uni qu ka, nakayáŋaró. Norendo mande ŋa weyoro ŋande ye iŋoyoteto, uni nakayáŋaró qundo o soso tunoqaró ŋu toŋímbo qeneró. Ŋunde ŋuroko meté yewato, Jon eneŋombo nakayáŋaró. Ŋundiro naŋge nore sokome ŋaro yeteto, Miti Mande Jon Nakayáŋaró Mu, dokoro Mesaiya maheró koro piŋa mande ŋuko miti mande ŋundiro.
Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande yeyoteŋgo, ko Jonko kumima naru 70AD sokome ŋa nakayáŋaró, peka, quko qambu ŋande yeteŋgo, 85AD koya 100AD keweroko ŋuno nakayáŋaró, peka. (Asa “85AD” murí muko ŋandiro, Yesu pisiyaró, yate kumima naru 85 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.) Tapá uni komo qundo yaŋgurí, Jonko miti mande ŋa Efesus yendémo nakayáŋaró.
Jonko ŋande yaró, ko enendo sowo mande ŋa nakayáŋoní unipareto Yesu iŋondutuwoyaŋgurí qundo weyoro iŋondutu hamó naŋge temukoro Yesu owímo yoto-yotoye rewaŋgo. (Jon 20:31 weyo qembe.)
1
Mande kato uni ka taró
Komo suki-suki, o soso kama tunoqeyoní, Mande kako yora. Mande ŋu Anutu koya yora, ŋuko Anutu naŋge. Komo suki-suki Mande ŋu Anutu koya yora.
Mande ŋundo kho taró quwore naŋge o soso tunoqaró. Oka tunoqaró ŋuko khe enesówore kama tunoqaró. Mande ŋuko yoto-yoto unipare yunoyote. Ko yoto-yoto ŋundo hiyó tiní unipare hiyóqeyoteŋgo. Hiyó ŋu huririko hiyóqeyote. Ko huririko hiyó kama riní umbuyote.
Asa Anutuko uni ka asáŋoní maheró. Uni ŋu owí muko Jon.* “Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge. Ene hiyó ŋuro mande wisiyo yewero maheró. Yiní unipare mandí iŋoro iŋondutuwowaŋgo. Eneŋomboko hiyó ŋu kini. Hiyó ŋuro mande wisiyo yewero naŋge maheró.
Hiyó ŋuko hiyó hamó qu ko unipare hiyóqewero quro nokono umburó. 10 Komo enendo noko ŋu riní tunoqaró. Quko nokono unipare ŋundo ene kama iŋo inaŋgurí. 11 Eneŋo mirayómo maheró, quko uni topé kumimbo topo kama te inaŋgurí. 12 Ŋunde quko kumimbo topo te inoro owí iŋondutuwoyoteŋgo, enendo unipare ŋu yoriní meté Anutu koro simó tunoqewaŋgo. 13 Simó ŋunde qu uniparetoro sowe qu kini. Ŋuya unindoro nuŋguríyembo kama yori tunoqaŋgurí, ma awa-awayemboro nuŋguríyembo kama yori tunoqaŋgurí. Kini, Anutu eneŋombo yoriní eneŋo simó tunoqeyoteŋgo.
14 Mande ŋundo kowí saŋaní rero keweronanimo tuwi yamaru raŋaró. “keweronanimo tuwi yamaru raŋaró” ŋuro murí muko ŋandiro: komo suki Mosesko Israel unipare yorero Isip mira rotoro mira wimbímo uyareŋgurí. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Moses mironí unipare yimironí tuwi yamaru towaŋgurí. Tuwi yamaru ŋunoko Anutu eneŋombo umbuní Mosesko eneŋo sine parámiyó qenero eneya mande yariyó (Toŋeŋgurí 25 koya 33 weyo qembe). Jonko ŋano ŋande yete, ko Yesuko ŋundiro unipare keweroyemo umburó. Ŋunde tiní norendo eneŋo sine parámiyó ŋu qenetowó, ko sine parámiyó ŋuko Naŋuní Kanata Naŋge Iwí moŋgo maheró quro sine parámiyó qu. “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu. Ŋuko samaka-samaka tuwó koya o soso hamó-hamó quya maŋgoraró. 15 Jonko uni ŋuro yesowaró. Ŋande nekaró, “Komo, nondo uni ŋaro ŋande ye yimiranowó, ‘Uni ka no huwónemo maheweya ŋuko komo suki yora, ŋunde ŋuroko no taka nerete.’ ” 16 Asa eneŋo samaka-samaka tuwó parámi ŋu noŋgo nore puriŋo kate-kate reyato. 17 Qeni, Anutuko Moseswore hutuŋo mande nore nunaró.§ Komo suki “Mosesko” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko Sainai purímo hutuŋo mande inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró. Ko enendo Yesu Kristowore** “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó “Kristo Yesu,” ma “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. samaka-samaka tuwó ŋuya mande hamó muya riní tunoqaró. 18 Uni kato naru kano Anutu kama qeneró. Kini. Naŋuní Kanata Naŋgeko Iwí taŋgímo yorote ŋundo ene witú niriní iŋoyato.
Jon, sono re-re uni ŋundo mande yesowoyara
(Matyu 3:1-12; Mak 1:7-8; Luk 3:15-17)
19 Asa naru kano Juda koro uni pará-parámbo o qa-qa unindoya†† “o qa-qa uni” ŋundo Ya Surumímo Anutu koro kho tero uniparetoro quhuríye rotowero quro wondo yakutímo ŋuno o qa-qa te inaŋgurí. Liwai koro sowe quya‡‡ “Liwai koro sowo qundo” o soso Ya Surumímo ŋuno roŋgaruwoyaŋgurí. asá yiri Yerusalem rotoro ene dani ka oseseyowero Jonko maheŋgurí.
20 Ŋunde oseseyi Jonko kama tapuŋoro tunomo yero ŋande yesowaró, “Noko Kristo ŋu kini.” §§ “Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.
21 Yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Asa ko ke dani ka? Keko Elaija*** “Elaija” ŋuko Anutu koro ye-ye uni komo qu ka, komo suki kama khumoní Anutuko kina riní samboko oró (2 Wiri yerete Uni 2:11 weyo qembe). Malakai 4:5-6 ŋande yete, ko Elaija pitu ko mahero o ka roŋgaruwoníkata Anutuko unipare soso ronda yereweya. peka?”
Yiqo, ŋande yaró, “Kini.”
Yiní ŋande yaŋgurí, “Keko Ye-ye uni ŋu peka?”
Yiqo, mande topé ŋande yaró, “Kini.”
22 Ŋunde ŋuroko ŋande yaŋgurí, “Ke dani ka? Nore unindo asá nereŋgurí quro mande topé ka yewato. Keto keŋomboro date yete?”
23 Ŋunde yi Jonko ye-ye uni Aisaia koro maŋgó rero ŋande yaró, “No uni ka mira wimbímo nekoro ŋande yeteno, ‘Uni Parámimboro khe roŋgaruwoyi qembe.’ ” ††† “ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. Aisaiako mande ŋu nakayáŋoní (Aisaia 40:3 ) kumima naru 700 ŋunde rotoro Jonko maŋgó rero ŋunde yaró.
24 Juda unindo Farisi uni‡‡‡ “Farisi uni” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí. kumi ŋuya asá yiri maheŋgurí. 25 Asa uni ŋundo Jon ŋande oseseyaŋgurí, “Keko Kristo ŋu kini, ko Elaija kini, ko Ye-ye uni ŋu kini. Asa ke do murí karo unipare sono re yunoyote?”
26 Jonko mande topé ŋande yaró, “Nondo ye sonono kina sono re yunoyoteno. Quko uni ka ye keweroyemo yote, ye uni ŋu kama iŋo inoyoteŋgo. 27 Ŋuko huwónemo mahete ŋu. Nondo eneŋo khe punu-punuyómboro utó orosoyewero owéne moré kini,” §§§ Jonko ŋande iŋaró, ko uni huwómo maheweya ŋu (Yesu), eneŋo owí ŋuko Jon koro owí ŋu hamó takaró. yaró. 28 Ŋu soso Betani yendémo Jotan sono karóŋo andusina ŋuno tunoqaró. Ŋuno Jonko unipare sono re yunoyara.
Yesuko Anutu koro Sipsip Simó ŋu
29 Saraŋoní, Yesu mahiní Jonko qenero ŋande yaró, “Qeni, ŋuko Anutu koro sipsip simó ŋu. Enendo unipare soso nokono yoteŋgo ŋu quhuríye se rotoweya. 30 Komo nondo uni ŋuro ŋande yanowó, ‘Uni ka no huwónemo maheweya ŋuko komo suki yora. Ŋunde ŋuroko enendo taka nerete.’ 31 Nondo uni ŋu dani yero kama iŋanowó. Quko nondo Israel unipareto uni ŋu qene iŋowero quro mahero unipare sono re yunoyoteno.”
32 Jonko ŋande yesowaró, “Nondo Yuqako* “Yuqa” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge. sambo rotoro nú qembe tero umburo Yesu saŋanímo ŋuno yora, ŋu qenenowó. 33 Nondo uni ŋu dani ka yero kama iŋanowó. Quko Anutuko no unipare sono re yunowero asá nerero ŋande nimiraró, ‘Yuqako umburo uni ka saŋanímo yoweya ŋu, asa ke sono re yunoyote ŋunde qembe uni ŋundo unipare Yuqa Surumí re yunoweya.’ 34 Ŋundiro naŋge nondo uni ŋu qenero mande ŋande yesowoteno, uni ŋuko Anutu koro Naŋuní.”
Iŋo-iŋo rewero uniyó korete qu tunoqaŋgurí
35 Saraŋoní, Jon pitu ko ŋuno kaŋeyoníqo, eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó irisa ŋuya “iŋo-iŋo rewero uni” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró. ŋuno kaŋeyariyó. 36 Yesu uyariní Jonko qenero ŋande yaró, “Qeniri, Anutu koro Sipsip Simó ŋu.”
37 Ŋunde yiníqo, iŋo-iŋo rewero uni ŋu iŋoro Yesu howariyó. 38 Howiri Yesu rohoréŋoro toŋetero yiyoro ŋande osese yereró, “Yari do ka seqatiri?” yaró.
Enepa oseseyariyó, “Rapi, ke dano yorote?” (“Rapi” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.”)
39 Yiriqo, ŋande yimiraró, “Mahe qeniri.”
Yiní ya ŋuno yaró ŋuno uyare qeneriyó. Qeniri suwoya tiní eneya yorariyó.
40 Uni ka Jonko mande yiní iŋoro Yesu howaró ŋuko Andru, Saimon-Pita koro koneyó. 41 Asa enendo imemoŋgo Yesu rotoro koretero uyaro payó Saimon qeneró. Qenero ŋande miraró, “Nore Mesaiya qeneteto,” yaró. (“Mesaiya” ŋuro murí muko “Kristo.”) “Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge. 42 Ko Andruko payó rero Yesuko uyaró.
Re uyariní Yesuko qenero ŋande yaró, “Keko Saimon, Jon koro naŋuní. Imemoŋgoko owéŋge, ‘Sipas,’ ye neko kerewaŋgo.” (Owé “Sipas” ŋuko “Pita” ŋundiro naŋge.)
Yesuko Filip koya Nataniel neko yereró
43 Saraŋoní, Galili mirako uyare Filip qenewero ye iŋaró. Ko Yesuko ŋande miraró, “Ke maheya nohowe.”
44 Filip ŋuko yendé kembé Betisaita noŋgo qu, yendé ŋuko Andru koya Pita koya yendéyari. 45 Asa ko Filip uyaro Nataniel qenero ŋande miraró, “Komo Mosesko hutuŋo mandeko§ Komo suki Anutuko Moses hutuŋo mande inoní Juda unipare rondaqe yunaró. Imemoŋgo unipareto sokome kandeka (Murí Tero, Toŋeŋgurí, O Qa-qa Uni, Qambuye, Hutuŋo Mande) ŋu, “Moses koro hutuŋo mande,” ye nekaŋgurí. ŋuno uni karo ŋande nakayáŋaró, ko ye-ye unindo ŋuya ŋuro nakayáŋaŋgurí. Asa norendo uni ŋu qeneto. Ŋuko Yesu Nasaret yendé moŋgo, Josep koro naŋuní.”
46 Ko Natanieliko ŋande oseseyaró, “Do o meté ka Nasaret noŋgo meté tunoqeweya?”
Yiní ŋande miraró, “Ke maheya qeno.”
47 Mahiri Yesuko Nataniel qenero ŋuro ŋande yaró, “Qeni. Hamó Israel uni ka kota murí qu eneno kama yote qu mahete.”
48 Ko Natanieliko ŋande yaró, “Ke date tero no iŋo nunote?”
Yiní Yesu mande topé ŋande yaró, “Filipko ke kama neko kereyoníqota no ke kewá fik murímo ŋuno yuri kiyanowó.”
49 Yiní Natanieliko ŋande yaró, “Rapi,** “Rapi” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.” keko Anutu koro Naŋuní, Israel koro wiri yerete uni ŋu.”
50 Ko Yesuko mande topé ŋande yaró, “No ŋande kimiroteno, no ke kewá fik murímo yori kiyanowó mu kimiroteno, ko ŋunde ŋuro naŋge no iŋondutu nereyote. Imemoŋgo keto o parámi horé ka o ŋu takaweya qu qeneweya.” 51 Yero ŋande yaró, “No hamó horé ye yimiroteno, imemoŋgo ye sambo kosoní qenewaŋgo, ko Anutu koro sambo simó†† “sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo. otoqoro Unindoro Naŋun퇇 “Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. Komo suki ye-ye uni Danielko “uni ka unindoro naŋuní qembe” ŋuro nakayáŋaró (Daniel 7:13-14 weyo qembe), ko Yesu koro naruyómo ŋuno unipare kumimbo ŋande ye iŋaŋgurí, uni ŋuko Mesaiya naŋge. saŋanímo umbuyoteŋgo ŋu yiyowaŋgo.”

*1:6: “Jon” ŋuko sono re-re uni ŋu naŋge.

1:14: “keweronanimo tuwi yamaru raŋaró” ŋuro murí muko ŋandiro: komo suki Mosesko Israel unipare yorero Isip mira rotoro mira wimbímo uyareŋgurí. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Moses mironí unipare yimironí tuwi yamaru towaŋgurí. Tuwi yamaru ŋunoko Anutu eneŋombo umbuní Mosesko eneŋo sine parámiyó qenero eneya mande yariyó (Toŋeŋgurí 25 koya 33 weyo qembe). Jonko ŋano ŋande yete, ko Yesuko ŋundiro unipare keweroyemo umburó.

1:14: “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu.

§1:17: Komo suki “Mosesko” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko Sainai purímo hutuŋo mande inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró.

**1:17: “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó “Kristo Yesu,” ma “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.

††1:19: o qa-qa uni” ŋundo Ya Surumímo Anutu koro kho tero uniparetoro quhuríye rotowero quro wondo yakutímo ŋuno o qa-qa te inaŋgurí.

‡‡1:19: Liwai koro sowo qundo” o soso Ya Surumímo ŋuno roŋgaruwoyaŋgurí.

§§1:20: Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.

***1:21: Elaija” ŋuko Anutu koro ye-ye uni komo qu ka, komo suki kama khumoní Anutuko kina riní samboko oró (2 Wiri yerete Uni 2:11 weyo qembe). Malakai 4:5-6 ŋande yete, ko Elaija pitu ko mahero o ka roŋgaruwoníkata Anutuko unipare soso ronda yereweya.

†††1:23: ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. Aisaiako mande ŋu nakayáŋoní (Aisaia 40:3 ) kumima naru 700 ŋunde rotoro Jonko maŋgó rero ŋunde yaró.

‡‡‡1:24: Farisi uni” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí.

§§§1:27: Jonko ŋande iŋaró, ko uni huwómo maheweya ŋu (Yesu), eneŋo owí ŋuko Jon koro owí ŋu hamó takaró.

*1:32: “Yuqa” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.

1:35: iŋo-iŋo rewero uni” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró.

1:41: Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge.

§1:45: Komo suki Anutuko Moses hutuŋo mande inoní Juda unipare rondaqe yunaró. Imemoŋgo unipareto sokome kandeka (Murí Tero, Toŋeŋgurí, O Qa-qa Uni, Qambuye, Hutuŋo Mande) ŋu, “Moses koro hutuŋo mande,” ye nekaŋgurí.

**1:49: Rapi” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.”

††1:51: sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo.

‡‡1:51: Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. Komo suki ye-ye uni Danielko “uni ka unindoro naŋuní qembe” ŋuro nakayáŋaró (Daniel 7:13-14 weyo qembe), ko Yesu koro naruyómo ŋuno unipare kumimbo ŋande ye iŋaŋgurí, uni ŋuko Mesaiya naŋge.