23
Nuꞌbʉ́ ra cu Pablo bi hyanda gatho ya nda̱ gá xodyo xqui muntsꞌini ne bi ꞌñembabi:
―Ma cuꞌihʉ, nuga nza̱ntho stá ꞌbʉi xá hño ja rá thandi Ajua̱ co ma mfeni xá ntꞌaxi asta mapaya.
Nuꞌbʉ́ ra Ananía núꞌa̱ mrá da̱nga nda̱ gá macja̱ bi ꞌbɛpabi núꞌʉ mi ꞌbahni guetbʉ ra cu Pablo da mɛꞌtua rá ne. Nuꞌbʉ́ nura cu Pablo bi ꞌñemba ra da̱nga nda̱ gá macja̱:
―¡Ajua̱ ma da ꞌraꞌa ri njuꞌti, nuꞌi ꞌnagrá yohmi! Pa gueꞌa̱ guí hupʉ gui ꞌyangagui te stá øtꞌe ngu ma̱nga ra ley. Nuꞌbʉ́, ¿hanja hinguí øtꞌe ngu ma̱nga ra ley, gue hønsɛ go grí manda da hnabgagui?
Ha nu maꞌra ya ja̱ꞌi mi ꞌbahni bi ꞌñembabi:
―¿Ha gue njabʉ gui tha̱tuabi rá da̱nga macja̱ Ajua̱?
Nuꞌbʉ́ nura cu Pablo bi ꞌñembabiꞌʉ:
―Ma cuꞌihʉ, nuga hinduí pa̱hma̱ha̱ ua go guehni ra da̱nga nda̱ gá macja̱. Stá pa̱hma̱ hinstá ma̱ njabʉ, ngueꞌa̱ ma̱nga ja ra Ma̱ca Tꞌofo njaua: “Oxqui ña̱maꞌñʉ de ni ꞌnari nda̱ de ja ri hnini.”
Nepʉ ra cu Pablo bi ba̱di gue ꞌra de gueꞌʉ myá saduceo, ha nu maꞌra myá fariseo. Hangue bi ꞌñenga ntsꞌɛdi:
―Ma cuꞌihʉ, nuga nequi drá fariseo ne drá tꞌʉ de ya fariseo. Hangue nubyá xuá tsꞌigagui pa guecua hønsɛ ngueꞌa̱ dí camfri gue ma da yopa nte núꞌʉ xa du.
Nu de mi ma̱nga njabʉ ra cu Pablo, ya fariseo ne ya saduceo bi mʉdi bi ntsanoyaꞌʉ, ne bi hyegue ꞌra ꞌnambʉ. Ngueꞌa̱ nuya saduceo ena gue núꞌʉ xa du ya hinda ma da yopa nte, ne ena gue hingui ꞌbʉ ya ɛnxɛ, nixi ya nda̱hi. Pe nuya fariseo ha̱, camfri gue ma da yopa nte núꞌʉ xa du, ne camfri gue ꞌbʉi ya ɛnxɛ ne camfri gue ꞌbʉ ya nda̱hi. Nepʉ xi bi mʉ ra mahniꞌʉ. Y nura oraꞌa̱ bi ꞌmai ꞌraya xahnate de ra ley núꞌʉ myá fariseo ne bi ꞌñena:
―Nuna ra ꞌñøhø hinte ma tsꞌoqui dí tsʉtuahʉ. Xiꞌbʉ xa zofo ꞌnara nda̱hi o ꞌnara ɛnxɛ, hingui tsa ga nøꞌtuahʉ rá tsꞌɛdi Ajua̱.
10 Ha nuꞌʉ́ co yá cuɛ xi mri mantho, hangue ra da̱nga nda̱ gá soldado xi bi ntsu ngueꞌa̱ mi hu rá mʉi gue núꞌʉ́ ma xa hyo ra cu Pablo. Hangue bi manda dua tsꞌi ya soldado pa da zica ra cu Pablo de ja yá ꞌyɛ ya xodyo, ne bi yopa zixa ja ra cuarte.
11 Y nu mi nxuui ra Zidada bi zofo ra cu Pablo ne bi ꞌñembabi:
―Pablo, oxqui ntsu, ngueꞌa̱ ngu xcá damajua̱ni de gueque nuua Jerusale, njabʉ ma grí damajua̱ni de gueque nuni Nroma nehe.
Yá ncontra ra apostol Pablo bi ꞌyøtꞌa ꞌnara cohiꞌʉ pa da hyohma̱ꞌa̱
12 Ha nurá hyaxꞌa̱ ꞌraya xodyo bi go ꞌnara cohi pa da hyohma̱ ra cu Pablo. Bi hñutsꞌi gue hinda ñuni nixi da ntsithe asta hinda ꞌyøtꞌe núꞌa̱ xqui ꞌyɛꞌmbabiꞌʉ. 13 Mi thogui ñote ya ꞌñøhø núꞌʉ toꞌo xqui mɛꞌtsa núꞌa̱ ra cohiꞌa̱. 14 ꞌMɛtꞌo bi ma bá cꞌa̱ꞌtsa ya nda̱ gá macja̱ ne yá nda̱xjua nda̱ ya xodyo, ne bi ꞌñembabiꞌʉ:
―Nuje stá cohe ꞌnara cohi xá ntsꞌuni gue hinte ma ga tsihe asta hinga hohe ra Pablo. 15 Ha nubyá nuꞌahʉ ne maꞌra ya nda̱ de ma hmuntsꞌa nda̱hʉ ꞌyaphʉ ra da̱nga nda̱ gá soldado gue rixudi dua tsinꞌahʉꞌa̱ ja ri thandihʉ. Gui ꞌñemfʉ gue guí ne gui pa̱hʉ xá hño de núꞌa̱ xa ꞌyøtꞌa̱. Ha nuje ma xi ga acje pa ga hohe ante da zøhø de guecua.
16 Pe nu ꞌnará ꞌbɛdatsi ra cu Pablo bi ba̱di gue mi tꞌɛcua rá tio, hangue ꞌbestho bi ma bá xipabi ja ra cuarte. 17 Nuꞌbʉ́ nura cu Pablo bi zohna ꞌna de ya nda̱ gá soldado ne bi ꞌñembabi:
―Tsiꞌtsua ra da̱nga nda̱ gá soldado nuna tsꞌʉntꞌʉna̱, ngueꞌa̱ ha̱ ꞌraya noya da xipabi.
18 Hangue nura nda̱ bi ziꞌtsua ra da̱nga nda̱ núꞌa̱ ra tsꞌʉntꞌʉ, ne bi ꞌñembabi:
―Núꞌa̱ ra Pablo ofadi bi zoncagui pa duá tsinꞌa nuna tsꞌʉntꞌʉ ngueꞌa̱ ne da xiꞌaꞌi ꞌraya noya ꞌna̱.
19 Nuꞌbʉ́ nura da̱nga nda̱ gá soldado bi mipa rá ꞌyɛ ra tsꞌʉntꞌʉ ne bi zixa ꞌnambʉ pa bá ambasɛ ne bi ꞌñembi:
―¿Te ꞌmɛ guí ne gui xicagui?
20 Ha núꞌa̱ ra tsꞌʉntꞌʉ bi ꞌñembabi:
―Ya xodyo xa ꞌyøtꞌa ꞌnara cohi gue ma da ꞌyaꞌaꞌi ra favo gui pɛmpa ra Pablo rixudi ja yá thandi yá hmuntsꞌa nda̱ꞌʉ, ne ma da ꞌñeñꞌaꞌi gue nuꞌʉ́ ne da ba̱di xá hño núꞌa̱ te xa ꞌyøtꞌe. 21 Pe oxqui camfri núꞌa̱ da xiꞌaꞌʉ, ngueꞌa̱ ngu ñote ya ꞌñøhø acate, ne xa ma̱ gue hinda ñuni nixi da ntsithe asta hinda hyo ra Pablo. Nubyá nuꞌʉ́ hønsɛ tøꞌmtho núꞌa̱ go gui ma̱ngue.
22 Nepʉ nura da̱nga nda̱ bi ꞌñehui núꞌa̱ ra tsꞌʉntꞌʉ ne bi hyuꞌmba ra hña̱ ne bi ꞌñembi:
―Oto xqui xipabi de núꞌa̱ gá xicagui.
Ra apostol Pablo bi ꞌbɛhni pa ja ra nda̱ Feli
23 Hangue nura da̱nga nda̱ bi zohna yoho ya nda̱ gá soldado ne bi ꞌbɛpabi gue da hñoqui co yo nthebe ya soldado dega ꞌñoua, ne má hñuꞌrate ma ꞌrɛtꞌa ya soldado dega ntøgue, ne má yo nthebe ya soldado co ya lansa, pa da maꞌʉ ja ra hnini Cesarea nzʉnga gʉto nxuui. 24 Nehe bi manda gue da tꞌumbabi ꞌna yoho ya fani ra cu Pablo pa da ma ntøgue, ne da tsꞌitsꞌi, pe xi dra su xá hño pa dra dapabi ra Feli núꞌa̱ mrá nda̱ ja ra hai Cilicia. 25 Nehe bi tꞌumba ꞌnara tꞌofo ya nda̱ gá soldado pa da umba ra nda̱ Feli, habʉ mi enga njaua:
26 “Núga drá Claudio Lisia, dí zɛnguaꞌi, nuꞌi hoga nda̱ Feli. 27 Nuna ra ꞌñøhø rá thuhu ra Pablo bi gʉ ya xodyo ne mi ma da hyohma̱. Pe nuga dá pa̱di gue ra me Nroma, hangue dá ña̱niga co ma soldado. 28 Nuga ndí ne ga pa̱di hanja mi ña̱pabiꞌʉ, hangue dá tsixhe ja yá thandi yá hmuntsꞌa nda̱ꞌʉ. 29 Ne núꞌa̱ dá pa̱di gue mi ña̱pabi de yá leysɛꞌʉ, hingo te xqui ꞌyøtꞌe de ma leyhʉ pa xa tho nixi pa xa jothma̱ fadi. 30 Pe nuga bi sicagui gue nuya xodyo mi ne xa ꞌyaqui pa xa hyohma̱ꞌʉ, hangue ꞌbestho dá pɛnꞌabʉꞌa̱. Ne dá xipabi núꞌʉ toꞌo ri ña̱pabi gue da ña̱pabi ja ri thandi núꞌa̱ xa ꞌyøtꞌe. Gueꞌa̱ mi ja te ga xiꞌaꞌi. Nzɛnguathohʉ.”
31 Nuꞌbʉ́ ya soldado bi ꞌyøtꞌa ngu núꞌa̱ bri ꞌbɛpabi, bi zixa ra cu Pablo dega xuui asta ja ra hnini Antipatri. 32 Ha nurá hyaxꞌa̱ ya soldado núꞌʉ mi ꞌñoua bi menga pa ja ra cuarte, ha núꞌʉ mi pa ntøgue bi thoguiui ra cu Pablo. 33 Ha nu mi zønga Cesarea bi tꞌumba ra tꞌofo ra nda̱ Feli, ne ra cu Pablo bi tꞌɛntꞌua ja rá ꞌyɛꞌa̱. 34 Ha mi uadi bi hñeꞌta núꞌa̱ ra tꞌofo ra Feli bi ꞌyambabi habʉ mrá mengu. Ha nu mi xipabi gue mrá me Cilicia, 35 nuꞌbʉ́ bi ꞌñembabi:
―Ma ga ø te gui ma̱ nu sta ꞌñepʉ núꞌʉ toꞌo ri ña̱pꞌaꞌi.
Nepʉ bi manda gue dra su xá hño ja núꞌa̱ ra ngu habʉ mi ja rá tsꞌʉtbi ra nda̱ Erode.