Polko Sokome Nakayáŋoní
Efesus Yendé Unipareko Ŋuno Uró Ŋu
Mande Kembé
Komo suki uni kato sokome ŋa Grik mandewore nakayáŋaró, ko eneŋo owí nekaró, “Pol,” yaró. Uni ŋuko asáŋowí uni Pol naŋge. (Efesus 1:1 weyo qembe.) Itaka iŋo-iŋo uni kumimbo ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko enendo kumima naru 60AD ŋuno Rom yendémo kusi-kusi yano yotoro nakayáŋoro riní Efesus yendémo ŋuno uró. (Asa “60AD” murí muko ŋandiro, ko Yesu nimí pisiyaró, yate kumima naru 60 ŋunde rotaró. Nore kumima naru 2,000 ŋunde rotoro yate itaka yoteto.)
Polko naru kapusa quno Siria mira koro yendé ka, owé Antiok Siria, ŋu rotoro mira enesówore khete uyaro miti mande yesowoyaró. Asa ko naru irisayómo ŋuno, 48AD quno ŋuno peka, enendo Esia mirawore kho tero uyareyate Mediterenian windi takaro Masedonia mirako ŋuno kho tero miti mande yesowo yimitoyaró. Yate-yate Masedonia mira rotoro mira tapésina, Akaia mirako ŋuno Korin yendémo maheró. Mahero kombo 18 ŋuno yotoro Anutu koro mande rondaqe yunoyaró. (Asá yerewí Uni 18:11 weyo qembe.) Naru ŋu kini tiníqo, pitu ko windi takaro Esia mirako Efesus yendémo maheró. Mahero kumima irisa ŋuno yotoro kho taró. (Asá yerewí Uni 19:10 weyo qembe.) Yate-yate mira enesó-enesówore kho teyate. Tukú Rom unindo Pol rero Rom yendémo ŋuno kusiyoyi yora. (Asá yerewí Uni 28:16 weyo qembe.) Ŋuno sokome ŋa nakayáŋaró.
Efesus yendé ŋuko yendé parámi ka, Esia mira soso quro yendé korete qu. Ŋuno unipareto anutu pare ka, owé Aritemis, ŋu potoruku te inoyaŋgurí. Ŋuya unipareto wini qambu quro muríye howero Rom koro wiri yerete uni ŋu iŋoro, eneko anutu ka, yero potoruku te inoyaŋgurí.
1
No Pol, no Kristo Yesu* “Kristo Yesu” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. koro asáŋowí uniyó. “asáŋowí uni” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró. Anutuko eneŋo iŋo-iŋoyómbo ŋunde rokó nereró. Nondo unipare meté horé “unipare meté horé” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge. Efesus yoteŋgo ko Kristo Yesu hamó-hamó howeyoteŋgo, yeŋo sokome ŋa nakayáŋoteno.
Anutu Awanani, ŋuya Uni Parámi Yesu Kristo koya, samaka-samaka tuwó yunoro newondeye ririka ime yoní.
Anutuko samboko ŋuno yuqanani puriŋoyote
Anutu ŋu, Uni Paráminani Yesu Kristo§ “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. ŋuro iwí, eneŋo owí hokato. Noreko Kristo quroyómo yoteto. Ŋunde ŋuro Anutuko samboko ŋuno yuqanani puriŋoyote. Hamó, komo suki-suki, enendo noko kama towoyoní tunoqiní, nore niyoro ŋande ye iŋaró, meté unipare ŋu meté horé tero, potóye moré kini yotoro, newondeye meté yunoyowaŋgo. Ŋunde yero nore Kristo quroyómo rokó nereró. Anutuko iŋo-iŋoyó howero, Yesu Kristo kho taró ŋuwore nore aratu yiriní ene simó tewero, ye iŋaró. Ŋunde tiní norendo eneŋo samaka-samaka tuwó ŋu iŋoro owí hokoyoteto. Anutuko Yesu ŋuro surumí iŋoyote, ko norendo Yesu quroyómo yoteto. Ŋunde ŋuroko Anutuko puriŋo meté horé ŋu kinaŋge nunoyote.
Anutuko nore Kristo quroyómo ŋuno yatoqo, eneŋo sitúŋombo** “sitú” ŋu murí muko Yesu khumaró naŋge. kimo nirin톆 “kimo niriní” ŋuro murí muko ŋandiro: norendo o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteto. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowato. quhurínani soso se rotaró. Ŋuko eneŋo samaka-samaka tuwó‡‡ “samaka-samaka tuwó” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini. parámi horé ŋu naŋge. Enendo iŋo-iŋo meté horé soso howero samaka-samaka ŋu noreno parámi windoroŋaró. Hamó, nuŋguríŋo howero o teweya ka komo tapuŋaró ŋu rero no witú nereró. O teweya ŋu Kristowore riní tunoqaró. 10 O teweya ŋuko ŋandiro. Naru meté kano o soso samboko qu, nokono qu koponí Kristoko o soso ŋuro kembé yoweya.
11 Komo suki Anutuko nore Kristo quroyómo rokó nereró. Enendo iŋo-iŋoyó howero o soso nokono tunoqeyote ŋu sopoyote. Ŋundiro naŋge noreŋo iŋoro rokó niriní 12 nore koretero Kristo ŋu iŋondutuwoyatowó qu, kumimbo nore niyoro eneŋo wimbí ŋuro seré tero owí hokoyowaŋgo.
13 Asa yendo ŋuya mande hamó mu, Anutuko rambaruru koŋgo yoreweya ŋuro miti mande ŋu, iŋoro iŋondutu taŋgurí. Ŋunde ŋuroko Kristo quroyómo yotoro ye ŋuya Anutuko rokó ka saŋayemo rokóŋaró.§§ Komo suki unindo ŋundiro rokó tero onoŋoye rokóŋoyaŋgurí. Rokó ŋuko Yuqa Surumí*** “Yuqa Surumí” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge. ŋu, komo enendo nore nunowero quro mande kusiyaró. 14 Imemoŋgo nore o meté mu rewato, ko Yuqa ŋuko o rewato ŋuro rokó ka. Asa Anutuko nore rokó yereró ŋuko nore kimo nirin톆† “kimo niriní” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo. eneŋo unipareyó yoteto. Ŋundiro naŋge uni kumimbo eneŋo wimbí ŋuro seré teyowaŋgo.
Polko Efesus uniparetoro hariri teyara
15 Ŋunde ŋuroko no yeŋo piŋa mande ka iŋano quno, asa ye Uni Parámi Yesu iŋondutuworo unipare meté horé ŋu newonde yunoyoteŋgo ŋuro iŋoro 16 no yeŋo tero naru rokóŋoro Anutu yuŋgunaŋoro hariri teyoteno. 17 Hariri ŋande teyoteno, meté Anutuko, Uni Paráminani Yesu Kristo‡‡‡ “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. ŋuro Anutu, Awanani meté horé ŋundo iŋo-iŋo meté mu yunoro mande tapuŋowí mu§§§ “mande tapuŋowí” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote. wisiyo yunoní eneŋo murí iŋomukowaŋgo. 18 Ŋunde iŋoro newondeye hiyóqiní o kapusa ka iŋoyi tondaŋeweya ŋuro hariri teyoteno. O kapusa ŋuko ŋandiro, asa ye neko yiriní imemoŋgo meté horé yowato ŋuro iŋoyi tondaŋeweya, ko o meté-meté ŋu unipare meté horé* “unipare meté horé” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge. ŋundo siyowaŋgo ŋuro iŋoyi tondaŋeweya, 19 ko Anutu koro wimbí kondé parámi ŋuko nore iŋondutu tatowó ŋuro kho teyote ŋuro iŋoyi tondaŋeweya. Eneŋo wimbí kondé ŋuko o parámi horé. 20 Enendo ŋu wimbí ŋu rero Kristo okokowoní uni tapu koŋgo otoqoní rero samboko rotoní kandí kondésina kunditeyote. Uni owé parámi moré ŋu naŋge wiri yerete uni kandí kondésina ŋunde kunditaŋgurí. 21 Ŋunde ŋuro ŋa naruko ŋano ŋuya naru tukú maheweya qu ŋuya Kristoko o kembé-kembé enesó-enesó, owéye moré qu enesó-enesó, wimbuye moré qu enesó-enesó, parámiye enesó-enesó, owé pará-pará enesó-enesó, ŋu soso ŋuro kembéye horé yoweya. 22 Anutuko o soso rero Kristo koro khí kusuŋono rero Kristo riní Anutu koro huru-huru “Anutu koro huru-huru” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu. ŋuro kembé tunoqero o soso sopoyote. 23 Huru-huru ŋuko Kristo koro kowí. Kristoko o soso riní hamó maŋgoreyote, ko huru-huru ŋuya riní maŋgoreyote.

*1:1: Kristo Yesu” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.

1:1: asáŋowí uni” ŋuko Yesuko rokóŋoro asáŋoní eneŋo khoyó taró.

1:1: unipare meté horé” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.

§1:3: “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.

**1:7: “sitú” ŋu murí muko Yesu khumaró naŋge.

††1:7: kimo niriní” ŋuro murí muko ŋandiro: norendo o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteto. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowato.

‡‡1:7: samaka-samaka tuwó” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini.

§§1:13: Komo suki unindo ŋundiro rokó tero onoŋoye rokóŋoyaŋgurí.

***1:13: Yuqa Surumí” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge.

†††1:14: kimo niriní” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo.

‡‡‡1:17: “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.

§§§1:17: mande tapuŋowí” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote.

*1:18: unipare meté horé” ŋuko oteteye soso muko meté naŋge kini. Kini, owé ŋu “unipare meté horé” ŋuro murí muko ŋandiro, “Anutu koro unipare” naŋge.

1:20: Uni owé parámi moré ŋu naŋge wiri yerete uni kandí kondésina ŋunde kunditaŋgurí.

1:22: Anutu koro huru-huru” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu.