Tuisa Arate poremãkatopõpyry
1Mame Kanaã tuisary, Arate esẽ zuaro toehse ahtao Izyraeu tõ oepyry poko Atarĩ esemary ae, toytose ynororo osetapase Izyraeu tõ maro. Tuhke pyra Izyraeu tõ tarose eya typoetoryme. 2Naeroro Izyraeu tõ ynara tykase Ritonõpo a:
— Yna akorehmaryhtao oya mokaro poremãkatohme ipatary tõ enahkãko ynanase ipunaka.
3Aomirykõ totase Ritonõpo a, Izyraeu tõ takorehmase eya kananeu tõ poremãkatohme. Naeroro toto tonahkase Izyraeu tomo a ipatary tõ maro. Moroto tosehpase eya xine Horomame.
Okoime, metau risemy
4Mame ypy Hoa poe Izyraeu tõ toytose osema ae, tuna Akapa winakoxi Etõ nonory ehpikuroko toytotohkõme. Yrome osema ae toytorykohtao typenekehse toh nexiase. 5Ritonõpo tykerekeremase toto a, Moeze tykerekeremase roropa eya xine, ynara tykase toto:
— Oty katohme Ejitu poe tonehse yna Ritonõpo a, Moeze a roropa? Kuorihtohkõme sero ona tonorẽ po, wyi pyra ehtoh po, tuna pyra roropa ehtoh po? Typenekehse sytatose sero tonahsẽ xihpyry poko!
6Naeroro okoi tõ orihmatõ kõ tonehpose Ritonõpo a ahno rãnaka; tosekase toto eya xine, tuhke Izyraeu tõ toorihse toh nexiase. 7Naeroro toytose toto Moeze a oturuse imaro, ynara tykase toto:
— Iirypyryme toehse ynanase, Ritonõpo kerekeremaryke yna a, okerekeremaryke roropa yna a. Oturuko Ritonõpo a okoi tõ arotohme ropa yna winoino.
Tõturuse Moeze Ritonõpo a ahno pyno ehtohme. 8Ynara tykase Ritonõpo eya:
— Okoi panõ tyriko metau risemy, wewe ixikihmahpyry pokona exixihmapoko. Mame esekatyamo a moro enepoko toto ekurãkatohme ropa.
9Naeroro okoi panõ tyrise Moeze a metau risemy. Toxixihmase eya wewe pokona. Mame mokaro okoi nesekatyamo a Moeze nyrihpyry okoi panõ tonese ahtao toekurãkase ropa ynaroro.
Ypy Hoa poe jakanahmã Moape tõ esary pona
10Mame moro poe Izyraeu tõ toytose Opote pona nyhse. 11Morotoino Opote poe toytose toto patãpo Aparĩ pona, ona tonorẽ pona Moape tõ nonory poe xixi tũtatoh wino. 12Morotoino toytose toto jakanahmã Zerete pona. 13Morotoino toytose toto osesarise tuna Aranõ ehpikoxi inikahpozakoxi ona tonorẽ po amoreu tõ esary pũto (Tuna Aranõ Moape tõ nonory apiakãko mana amoreu tõ esary winoino). 14Morara exiryke ynara tymerose Ritonõpo Nymeropohpyry pokona etonatoh poko: “Pata Waepe, Supa nonory po, jakanahmã tõ roropa; tuna Aranõ 15yhtotoh roropa jakanahmã tõ pata Ara pona, Moape nonory ehpiõ winakoxi.” 16Morotoino toytose toto osa pona, esety Peea, moroto ynara tykase Ritonõpo Moeze a:
— Oximõme mokaro enehpoko, tuna ekarõko ase eya xine.
17Naeroro Izyraeu tõ toremiase moro poko:
“Eutary tomo, tuna ekaroko,
soesoekaneme ehtoko,
aomikãko sytatose eremiatoh ke.
18Eutary tahkase tuisa poenomo a,
tuisa tomo a tymara ke,
tymyxiry ke rahkene.”
Morotoino ona tonorẽ poe toytose toto Matana pona. 19Morotoino Matana poe toytose toto Naarieu pona, morotoino Naarieu poe Pamote pona. 20Morotoino Pamote poe toytose toto jakanahmã pona, Moape nonory pona, ypy Pixika emory myhtokoxi, moro emory poe ona tonorẽ osenẽko mana.
Seõ poremãkatopõpyry Oke maro
(Teuteronomiu 2.26—3.11)
21Mame omi aronanõ taropose Izyraeu tomo a Seõ zuruse. Ynara tykase toto eya:
22— Ajohpame sã ah ynanytoxi ononory rãnakuroko. Tupito tõ poro ytopyra exĩko ynanase, uwa zoko tõ anarykatyãkõ poro ytopyra roropa ynanase. Tuna onẽpyra ynanase eutary tõ poe; osema konõto ae rokẽ ytõko ynanase oesarykõ rãnakuroko.
23Yrome tynonory rãnakuroko Izyraeu tõ anaropopyra Seõ nexiase. Typoetory tõ emero oximõme tyripose eya etonatohme Izyraeu tõ maro ona tonorẽ po. Toytose ynororo Jasa pona etonatohme Izyraeu tõ maro. 24Yrome tõsetaparykohtao tuhke amoreu tõ totapase Izyraeu tomo a. Toto esary tapoise eya xine tuna Aranõ poe tuna Japoke pona, Amõ nonory ehpiõ pona. Moroto apuru tõ nexiase, Amõ tõ nonory ehpiõme. 25Morara exiryke amoreu tõ patary tõ tapoise Izyraeu tomo a emero. Moro pata tõ tyrise eya xine typatarykõme, Hexipõ te, pata pisarara roropa Hexipõ zomye exiketomo. 26Hexipõ nexiase Seõ patary, amoreu tõ tuisary patary. Osemazuhme tõsetapase ynororo nexiase moapita tuisary maro. Moape tõ nonory tapoise eya tosaryme ehtohme tuna Aranõ pona. 27Morara exiryke tuaro exiketõ moro poko ynara ãko mã toto:
“Osehtoko Hexipõ pona,
tuisa Seõ patary pona!
Moro pata rĩko ropa mana,
kure rokẽ Seõ patary exĩko ropa mana.
28Apoto tutũtase exiryke Hexipõ poe,
apoto tuisa Seõ patary poe,
isoutatu tõ apoto sã nexiase,
pata Ara tonahkase eya xine, Moape po.
Ypy tõ tonahkase, tuna Aranõ inikahpozakoxi.
29Myhẽ matose, Moape põkomo!
Oneponãmarykõ, Kemo eahmananomo,
typoremãkase matose!
Oneponãmarykõ omi poe osoutatukõ toepase mã toto,
oẽxiry tõ tokarose Seõ,
amoreu tõ tuisary namotome.
30Yrome seromaroro Hexipõ jamitunuru tonahse;
Hexipõ poe Tipõ pona, emero tonahkase.
Nopa tonahse, apoto toehse Metepa pona.”
31Naeroro Izyraeu tõ tõsesarise amoreu tõ nonory po. 32Moromeĩpo ahno tonyohse Moeze a pata pona, Jazea enetohme. Mame ipatarykõ tapoise eya xine, amoreu tõ tonyohse moro poe eya xine.
33Morarame toeramase ropa toto tonuhtohkõme Pasã esemary ae. Mame Oke, Pasã tuisary tutũtase osetapase Izyraeu tõ maro pata Eterei po. 34Ynara tykase Ritonõpo Moeze a:
— Mokyro zuno pyra exiko. Toto tuisary ekarõko ase oya xine ipoetory tõ maro, inonory maro. Mame mokyro tyriko onyrihpyry sã Seõ, amoreu tõ tuisary a Hexipõ po.
35Naeroro Oke typoremãkase Izyraeu tomo a. Totapase ynororo eya xine, imũkuru tõ maro, ipoetory tõ maro porehme; epasaromepyra toh nexiase. Mame toto nonory tapoise eya xine tosarykõme.