29Asa Yesuko yendé ŋu rotoro, yate-yate Galili Sono Towo sumeyoro uyaró. Uyareyate mira purímo oro kunditaró. 30Ko unipare qambu parámi eneno mahero kheye piyimi mu ko toŋeye pokamowí mu ko wimbuye wakawí mu ko maŋgoye kusiyowí mu ko se khumo uni kumi parámi ŋuya yore maheŋgurí. Yore mahero Yesu khí sumeyo yoroti yoriní meté taŋgurí. 31Maŋgoye kusiyowí mu mande yaŋgurí, ko wimbuye iri-erá mu meté tero khete-khete toŋeŋgurí, ko toŋeye kiré qu meté toŋetaŋgurí. Ŋunde tero unipare qambu qundo iŋondata parámi tero Israel koro Anutu qu seré te inaŋgurí.
Yesuko uni 4,000 o qoyemboro yunaró
(Mak 8:1-10)
32Yate-yate Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyó neko yiriní eneno mahi ŋande yimiraró, “No unipare qambu ŋaro sikíye teteno. Enendo kosa naru kapusa noya ŋano yotoro o qoyemboro khumoyoteŋgo. Asa ko kina yorotowe toŋero kheko wimbuye kini tiní umbu raŋowaŋgo ŋu meté kini.”
33Iŋo-iŋo rewero uniyómbo ŋande miraŋgurí, “Mira ŋasina ŋako uni kini. Nore bret da noŋgo siyoro unipare qambu ŋa wutu yerewato?”
34Ko Yesuko osese yereró, “Yendo bret date towoyoteŋgo?”
Yiní ŋande yaŋgurí, “Bret kande saŋiyoro irisa ko sono qare tomó ta-ta kumi naŋge.”
35Asa Yesuko unipare yimironí nokono kunditaŋgurí. 36Kunditi bret kande saŋiyoro irisa ŋu siyoro ko sono qare tomó ta-ta ŋu siyaró. Siyoro Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero iŋo-iŋo rewero uniyó se yunoní unipare se yunaŋgurí. 37Unipare soso ni qahuye tinditaró. O sombé-sombé yoní huruworo toŋgo kome puŋge parámi kande saŋiyoro irisa ŋunde puŋgeyaŋgurí. 38Uni o naŋgurí ŋuko uni 4,000 ŋundiro. Ko pare-simó kumi ŋuya naŋgurí. 39Yesuko unipare yoriní toŋi waŋgo tomó ta quno ŋuno oro Makadansina uyaró.
Notes
*15:1:“Farisi uni” ŋundo, nore Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.
‡‡15:11:Anutu koro sokomeko ŋande yaró, ko o kate-kate Anutu toŋímo pusú yora, ko uni ka murí kate-kate taró qundo pusú tunoqaró. Asa ko Juda unindo ŋande yaŋgurí, ko uni ka murí pusú ŋunde qu tarómbe ma o pusú ka towaró qundo Anutuko kutaqe ŋuno uyarewero mepémo kini. Koretero enendo o qa-qa tero sara tunoqeroqota kutaqe ŋuno meté uyareweya.
§§15:12:“iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.
***15:12:“Farisi uni” ŋundo, nore Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.
“iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.
Komo suki Anutuko hutuŋo mande ŋu Moses inoní Israel unipare yunaró. Yate-yate eneŋo usi-siye hutuŋo mande horé ŋu qene iŋoro hutuŋo mande kaŋuya sowe taŋgurí. Asa Yesu koro naruyómo ŋuno Juda unindo ŋande ye iŋaŋgurí, ko hutuŋo mande soso ŋunde qu wimbí moré.
Toŋeŋgurí 20:12; Hutuŋo Mande 5:16
Toŋeŋgurí 21:17; O Qa-qa Uni 20:9
Anutu koro sokomeko ŋande yaró, ko o kate-kate Anutu toŋímo pusú yora, ko uni ka murí kate-kate taró qundo pusú tunoqaró. Asa ko Juda unindo ŋande yaŋgurí, ko uni ka murí pusú ŋunde qu tarómbe ma o pusú ka towaró qundo Anutuko kutaqe ŋuno uyarewero mepémo kini. Koretero enendo o qa-qa tero sara tunoqeroqota kutaqe ŋuno meté uyareweya.
“iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.
“Farisi uni” ŋundo, nore Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí.