18Ita saraŋoní yendé parámimo pitu ko uyarewero taró. Tero o qímboro khumaró. 19Ko kewá fik ka khe sumeyoro yoní qenero taŋgímo uyaró. Quko taŋgurí ka ŋuno kama yora, komiri naŋge. Ŋunde qenero kewá ŋu ŋande miraró, “Keko naru kaŋuya taŋgurí kama teweya. Kini horé.” Ko waka ta kewá ŋu asáqaró.
20Asáqiní iŋo-iŋo rewero uni ŋundo ŋu qenero iŋondata parámi tero ŋande yaŋgurí, “Date tero kewá fik ŋa waka ta asáqete?”
21Ko Yesuko mandeye topé ŋande yaró, “Nondo hamó ye yimiroteno, yendo iŋondutu hamó tero iŋo-iŋo irisa kama towoyoteŋgo tiníqo, asa ye ŋuya nondo kewá fik ŋuro puŋomo o teteno ŋunde naŋge tewaŋgo. Ko yendo murí kanata ŋu naŋge kama tewaŋgo. Kini, ko mira purí ŋa, ‘Otoqoya windi quroko u,’ ŋunde miroyiqota ŋundiro tunoqeweya. 22Ko ye iŋondutu tero hariri tewaŋgo quno o soso siyowero hariri tewaŋgo ŋuko yendo siyowaŋgo.”
Yesu da noŋgo owé parámi raró?
(Mak 11:27-33; Luk 20:1-8)
23Asa Yesuko Ya Surumímboro hoŋgo quroyómo uro unipare iŋo-iŋo yunaró. Ŋunde yunoyoní o qa-qa unindoro tapá unindoya uniparetoro uni kembé-kembéyemboya kopo mahero ŋande oseseyaŋgurí, “Do owé ka moré o soso ŋa mepémo teyote, ko danimbo owé ŋu re kunaró?”
24Ŋunde yi mande topé ŋande yaró, “Asa no ŋuya o karo osese yerewe teteno. Ko neneŋo osesene ŋu topé yiqota do owé ka moré o soso ŋa mepémo teyoteno ŋuro yimirowano. 25Asa ye date iŋoteŋgo, Jonko unipare sono re yunaró ŋuro owé ŋu, da noŋgo raró? Ŋuko sambo koro qumbe ma unindoro qu?”
Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Nondo ye hamó yimiroteno, takis re-re unindoya ore paretoya ye taka yerero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno korete oyoteŋgo. 32Dokoro Jonko khe roneneŋowíwore yeno maheró, ko ye mandí iŋoro iŋondutu kama taŋgurí. Quko takis re-re unindoya ore pare ŋuya iŋoro iŋondutu taŋgurí. Ŋunde tiqo, ye ŋu qeneŋgurí, quko ye newondeye rohoréŋoro iŋondutu kama taŋgurí.
Wain koro sopo-sopo uni ŋuro tapara mande
(Mak 12:1-12; Luk 20:9-19)
33“Asa tapara mande kaŋuya iŋoyi. Naru kano ya simburí kato wain kho ka tero hoŋgo rero wuririyoro ŋu quroko ŋuno wain eŋgémboro sonoyó rewero quro meré parámi ka sero rotoro ya piru kho qene sopoyowero qu ka towaró. Ŋu soso toworo kho ŋu rero kho sopo-sopo uni kumi kandeyemo rotoro mira kapiyamo ŋuno toŋeró. 34Yate-yate eŋgé siyowero naru tukuni tiníqo, sunará simóŋo asá yiriní eneŋo wain eŋgé mandumi ŋu siyowero uyareŋgurí.
35“Uyari kho sopo-sopo uni ŋundo sunará simó ŋu yorero kako haususuwaŋgurí, kako uri khumaró ko kako wondo saŋanímo raŋaŋgurí. 36Imemoŋgo simburímbo kho uni meyowo qambu asá yereró. Ko uni tukú asá yereró quro qambuye ŋundo uni korete asá yereró ŋuro qambuye taka yereró. Ko sopo-sopo uni ŋundo komo o murí piyimi taŋgurí ŋu naŋge eneno ŋuya taŋgurí. 37Naru weŋako simburímbo eneŋo naŋuní asáŋoro ŋande yaró, ‘Enendo naŋone ŋu ará te inowaŋgo.’
38“Quko kho sopo-sopo uni ŋundo simburímboro naŋuní mahiní qenero keweroyemo ŋande yaŋgurí, ‘Simó ŋundo iwímboro o soso ŋako imemoŋgo siyoweya. Uratoka khumoníka o ŋa soso norendo siyowato.’ 39Ŋunde yero re raŋoyi kho tapémo uní uroyi khumaró.
40“Asa ye date iŋoteŋgo? Imemoŋgo wain kho simburímbo mahero kho sopo-sopo uni ŋuro do ka te yunoweya?”
41Yesu ŋunde yiní ŋande miraŋgurí, “Enendo uni piyimi ŋu o piyimi horé te yunoro kho ŋu pitu rero uni meyowo yunoní sopowaŋgo. Ko eŋgé siyowero naruko ŋuno eneŋo eŋgé ŋu inowaŋgo.”
††21:12:“Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.
‡‡21:12:Ŋu naruko ŋuno Juda uni mira kapiya moŋgo Ya Surumí ŋuno mahero yambo hariri tero o qa-qa teyaŋgurí. Asa ko mone rewero uni kumi mira meyowomboro moneye ŋu rohoréŋoro Judia mira koro moneye teyaŋgurí, ko kumi nú-qare o qa-qa tewero quro soweyaŋgurí.
“Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.
Ŋu naruko ŋuno Juda uni mira kapiya moŋgo Ya Surumí ŋuno mahero yambo hariri tero o qa-qa teyaŋgurí. Asa ko mone rewero uni kumi mira meyowomboro moneye ŋu rohoréŋoro Judia mira koro moneye teyaŋgurí, ko kumi nú-qare o qa-qa tewero quro soweyaŋgurí.
Aisaia 56:7
Jeremaia 7:11
Komo suki “Dewitko” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe). Asa yate Juda unipare soso ŋundo Dewit koro naŋuní sopaŋgurí, ko uni ŋuro sopaŋgurí ŋu, “Mesaiya,” ma, “Kristo,” ye nekoyaŋgurí.